Svetlodar

Krutá realita vojny na Ukrajine

Vojna sa neodohráva len na fronte, ale aj v tichých, tmavých a mrazivých detských izbách. Dlhé hodiny bez elektriny nie sú pre tieto rodiny len dočasným nepohodlím – sú každodenným bojom o zachovanie posledných zvyškov ľudskej dôstojnosti. Keď zhasne posledné svetlo, izbu zaplní neistota, ktorá u detí vyvoláva hlboké traumy. V tme sa každý zvuk sirény zdá byť bližší a každé dunenie výbuchu ničivejšie. Keď dieťa nevidí na stránky svojej knihy a v šere nedokáže nájsť ani upokojujúcu tvár svojej mamy, rodí sa v ňom úzkosť, ktorá sa časom zmení na jazvu na celý život.

Tento mrazivý tieň však dopadá aj na starých ľudí, ktorí v opustených bytoch sedia zabalení do všetkého, čo doma našli. Pre nich tma znamená izoláciu a strach z toho, že ak sa im niečo stane, v čierňave noci ich nikto nenájde. Je to ticho, v ktorom človek mrzne nielen fyzicky, ale aj vnútorne. Kým vojaci v zákopoch bojujú o každý meter zeme, títo ľudia vo svojich domovoch bojujú o to, aby nestratili nádej, že sa ešte niekedy zohrejú. Tma totiž nie je len absencia svetla, je to priestor, v ktorom vojna vyhráva nad detskou radosťou a pokojnou starobou.

Utrpenie našich rovesníkov nám nie je ľahostajné

Od roku 2022 sa nám – žiakom z okresu Prievidza – v spolupráci s Nadáciou TV JOJ podarilo na Ukrajinu zaslať vyše 12 tisíc kusov humanitárnej pomoci v podobe výhrevných sviec. Začínali sme v provizorných podmienkach – u starých rodičov v pivnici, pričom sme vyrábali desiatky kusov. Dnes sú to už tisícky, ktoré vyrábame počas hodín v škole, či v dielni vo svojom voľnom čase.
Svojmu študentskému projektu sme dali meno Svetlodar.

Veríme, že každá darovaná sviečka prináša viac než len fyzické teplo. Je to posolstvo solidarity, ktoré deťom a rodinám v tme vracia pocit domova a bezpečia, o ktorý ich vojna pripravila. Sme mladí ľudia, ktorí sa rozhodli konať, pretože svetlo je dar, o ktorý sa treba deliť.

Vojnu nezastavíme, ale tmu a mráz áno

Naše výhrevné sviece vracajú pocit bezpečia najmä deťom v domovoch, ktorým vojna vzala rodičov – pri ich svetle sa im v tme zaspáva o niečo ľahšie. Pomáhajú však aj mamám, ktoré zostali na všetko samy; v čase odstávok prúdu im naše sviece slúžia ako provizórny varič, na ktorom deťom pripravia teplý obed aj bez elektriny a štiepaného dreva.

Nenahraditeľnú úlohu zohrávajú aj v zákopoch, kde vojaci čelia nielen nepriateľovi, ale aj krutému, kosti mrazivému chladu. V podmienkach, kde je klasické ohnisko kvôli dymu rozsudkom smrti, sú naše sviece často jediným zdrojom záchranného tepla. Samotní obrancovia nás žiadajú o ďalšie várky, pretože sú ľahké, okamžite pripravené a najmä nenápadné. Keďže neprodukujú dym, neprezrádzajú polohu ich úkrytu a dovoľujú im prežiť mrazivé noci v neviditeľnosti. Každý náš Svetlodar tak prináša nielen teplo, ale predovšetkým nádej tam, kde domov nahradil strach a mráz.